Rímskokatolícka cirkev      
Zimná 187      
049 25 DOBŠINÁ      
Dnes je pondelok 21. septembra 2020     -----     Meniny má Matúš     -----      liturgická farba Sv. Matúša, apoštola a evanjelistu 


klenba

Hľadaj
Penzion v Jižních ČecháchChata u KomorníkaChata StrmilovUbytování v České KanaděPenzion StrmilovUbytování větších skupinUbytování v Jižních ČecháchChata u rybníka KomorníkaChata v Jižních ČecháchRybolovUbytování v KunžakuStrmilovChata Česká Kanada

Ako a kam?

Info
Update: 27.01.2007
Jozef



TOPlist


Diecézne evanjelizačné stredisko

Myšlienka
Myšlienka z košíka

* Nesúďte, aby ste neboli súdení. (Mt 7,1)

Pontius Pilat      Pre človeka je prirodzené, že si robí úsudky o skutočnosti okolo seba. Je to nevyhnutný prejav jeho rozumového života. Tieto úsudky sa však týkajú aj ľudských vzťahov, kde nutne nadobúdajú iný charakter. Súd vyrieknutý nad človekom je nutne aj mravným úkonom. Všeobecne platí pravidlo, podľa ktorého môj pohľad na iných ľudí je nepriamym svedectvom o tom, ako hodnotím seba samého. Každé jedno sebahodnotenie človeka je nevyhnutne späté s jeho vlastným mravným postojom, ktorý si uvedomuje. Človek môže oklamať druhého, ale seba nikdy. Ak by človek klamal sebe samému, nemohol by sa oslobodiť od vedomia, že podstatou jeho činnosti je klamstvo. Ľudia odsudzujú druhých mnohokrát preto, aby ospravedlňovali svoje vlastné poklesky a aby svoju vlastnú neschopnosť vyvíjať sa, zastierali pokleskami iných. Je zaujímavé, že človek je náchylný zohľadňovať postoje iných ľudí, keď sa jedná o jeho vlastnú mravnosť, ale vôbec nie je náchylný zohľadňovať postoje iných vtedy, ak sa jedná o také potenciálne kvality jeho osoby, ktoré môžu zväčšovať jeho slávu pred ľuďmi a teda posilňovať jeho vlastný egoizmus.

     Vieme dobre, že tie kvality človeka, ktorými sa dosahuje úspech, sláva a moc, nie sú síce vo svojej podstate zlé, ale v každom prípade sú nezávislé na hodnotách, ktoré stavia pred nás morálka osvietená zjavenou vierou. Úspešnými sa môžu nazývať aj ľudia, akými boli napríklad Stalin alebo Hitler. Boli úspešní v tom, že sa stali vodcami mocných ríš, vo svojich rukách zhromaždili nevídane obrovskú moc ovplyvňovať ľudí, dokonca rozhodovať o osudoch celých národov. Avšak boli úspešní v páchaní zla, pretože veľké možnosti, ku ktorým sa dostali, zneužili. Svojou vodcovskou mocou rozmnožovali ľudskú biedu a trápenie. Úspech sám osebe nie je žiadnou hodnotou. Jedine úspech v dobrom je nasledovaniahodnou vecou. Môj úspech dostáva svoje mravné ohodnotenie až v spôsobe, akým svoj úspech dosahujem, v čom môj úspech spočíva a nakoniec na čo svoj úspech využijem. Nikto nemôže vyhovoriť svoj mravný postoj a nemôže hodiť svoju vlastnú zodpovednosť na druhých. Náš súd nad druhými vychádza práve z takéhoto pokusu vymaniť sa zo zodpovednosti, poukazovaním na druhých. Keď sa snažíme vyhovárať na iných, sledujeme mravy iných nie preto, aby sme videli, kam máme vyrásť, ale aby sme sa uspokojovali vidinou, kam až smieme klesnúť. Zabúdame však, že žiadny ľudský poklesok nás nikdy neoprávňuje na to, aby sme tak konali sami.

     Druhých odsudzujeme aj preto, lebo sa mnohokrát cítime byť nadradenými ostatným ľuďom. Predstavujeme si, že sme príliš veľkí na to, aby sme sa skláňali k maličkým, nešikovným a neúspešným. Predstavu vlastnej veľkosti a nadradenosti si vysvetľujeme svojim pôvodom, svojim povolaním alebo svojimi úspechmi. Toto falošné vedomie vlastnej nadradenosti sa skrýva v zákutiach našej duše ako démon našej skutočnej zlovôle, tienistá stránka nášho profilu, ktorú neukazujeme iným, pritom si ju strážime, ako utajovaný poklad. Tento „poklad“ však ovplyvňuje naše vzťahy s druhými, stavia nás do role mudrca, učiteľa mravov, ktorého úloha je nezastupiteľná. Stavať sa do role majstra mravov a zviditeľňovať chyby iných je však oveľa príjemnejšie, ako doznávať vlastné chyby a snažiť sa ich naprávať. Je skoro pravidlom, že človek pracujúci na polepšovaní seba samého vidí druhých ľudí menej opovrhnutia hodnými ako ten, ktorý sa vyžíva v karhaní iných. Naša vlastná nenávisť k iným vychádza z latentnej nenávisti k sebe samému aj napriek tomu, že náš vlastný egoizmus sa spravidla stavia do svetla lásky k sebe samému. Ježiš Kristus je najlepším príkladom toho, ako správne oddeliť zhovievavosť k hriešnikovi od odmietania jeho hriechu. Keby sme si mysleli, že zhovievavosť k hriešnikovi znamená zhovievavosť voči jeho hriechu, duchovný vývoj by sa stal nezmyselným, lebo by sme stratili z dohľadu to, čomu sa máme vyhýbať. Na druhej strane však naše odmietanie hriechu nemá byť odmietaním hriešnika, ale práve našou motiváciou k pomoci tomu, o hriechu ktorého vieme. Avšak rozširovanie hriechu spolubrata, jeho ohováranie či dokonca osočovanie nikdy za žiadnych okolností nemôže byť prejavom našej lásky k nemu, pretože ani my si nežiadame, aby naše vlastné skryté hriechy „ohlasovali zo striech“. Pomôcť druhému je schopný jedine ten, kto sa sám snaží byť lepším. Vnútorná kvalita takejto snahy je niečo, čo sa prediera na povrch a prezrádza sa čistotou a priamosťou v konaní. Výraz takejto úprimnej snahy rásť v dobrom, je vierohodnejší ako mnoho komplimentov, ktorými sa človek snaží vyhnúť zdaniu farizejstva, že zatiaľ čo druhého poúča, sám sa topí v oveľa horších hriechoch. Jedine čistá vôľa, vychádzajúca z pravdivého sebahodnotenia, dokáže láskavo napomínať druhého bez falošného ostychu, lebo to, čo sa koná z lásky, nutne postráda sebectvo. Takto nás učí Pán Ježiš: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ´Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka´ – a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.“ (Mt 7, 1-5; Lk 6, 41- 42)

Zobraz správu | Autor: Mgr. Imrich Kováč | Počet komentárov: 15789 | Pridať komentár | Informační e-mail - Vytisknout článek | Zdroj: www.fara.sk/nove_zamky



klenba

Hlavné menu

Anketa
Ako je to s mojimi návštevami bohoslužieb?

chodím tak často ako sa len dá
2103 (2103 hl.)
chodím každú nedeľu a prikázaný sviatok
1487 (1487 hl.)
snažím sa aspoň nedeľe
1228 (1228 hl.)
len príležitostne
1144 (1144 hl.)
nechodím vobec
1253 (1253 hl.)

Celkom hlasovalo: 7215

Zoznam rubrík
mínus Cirkev
mínus Diecéza
mínus Farnosť
mínus Info
mínus Kniha
mínus Príbeh
mínus Svedectvo
mínus Vážne

Humor
1.
Dobrovoľné príspevky do kostolnej pokladničky veľmi klesli a tak sa pán farár odhodlal k ráznemu opatreniu. Počas kázne vyhlásil: - Bratia a sestry, robím to veľmi nerád, ale nemám iné riešenie. Je medzi nami muž, ktorý má hriešny pomer s manželkou jedného nášho cirkevníka. Ak sa v kostolnej pokladničke na milodary do večera neobjaví 500 korún, zverejním jeho meno. Keď po omši farár počítal peniaze v pokladničke, našiel tam 25 päťstokorunáčok a jednu dvestokorunáčku s pripnutým lístkom: "Pre lásku božiu, otče, počkajte mi do večera, tie tri stovky niekde zoženiem"
Bravo
2.
Bůh je mrtev (Friedrich Nietzsche) Nietzsche je mrtev (Bůh)