Rímskokatolícka cirkev      
Zimná 187      
049 25 DOBŠINÁ      
Dnes je pondelok 21. septembra 2020     -----     Meniny má Matúš     -----      liturgická farba Sv. Matúša, apoštola a evanjelistu 


klenba

Hľadaj
Penzion v Jižních ČecháchChata u KomorníkaChata StrmilovUbytování v České KanaděPenzion StrmilovUbytování větších skupinUbytování v Jižních ČecháchChata u rybníka KomorníkaChata v Jižních ČecháchRybolovUbytování v KunžakuStrmilovChata Česká Kanada

Ako a kam?

Info
Update: 27.01.2007
Jozef



TOPlist


Diecézne evanjelizačné stredisko

Myšlienka
Myšlienka z košíka

* Veľký piatok: Slávenie utrpenia a smrti Pána

Ukrižovaný      Dnes si pripomíname utrpenie, umučenie a smrť Ježiša Krista na kríži.
     O liturgickom slávení tohto sviatku rozpráva prodekan Teologickej fakulty v Košiciach Mons. Gabriel Ragan: „Veľký piatok je dňom Veľkonočného trojdnia. Je nazývaný aliturgickým, takisto ako Biela sobota, pretože v tieto dni sa neslávi eucharistia. Samotná liturgia sa však v tento deň koná. Je to známe už z cestopisu pútničky Etérie zo 4. storočia, v ktorom sa hovorí o tom, že sa o 12-tej hodine na Veľký piatok v Jeruzaleme v chráme Božieho hrobu, inak nazývanom aj chrámom Vzkriesenia, stretávali veriaci, aby tam od dvanástej do tretej hodiny počúvali sväté písmo, evanjelium o udalostiach Ježišovho utrpenia a smrti. Na tomto mieste si pripomenuli aj iné skutočnosti.

     Tento spôsob sa preniesol aj do slávenia v celej Európe, a teda aj do slávenia v latinskej Cirkvi. Máme tak liturgiu, ktorá sa má čo najviac priblížiť k tretej hodine odpoludnia, no môže byť aj neskoršie. Počas nej si bohoslužbou slova pripomíname udalosti Pánovho utrpenia, jeho smrti, pričom sa táto bohoslužba slova končí jednou z najstarších foriem modlitby veriacich, ktorú vedie kňaz. Druhou časťou tohto liturgického slávenia je poklona Kréta, treťou je podávanie svätého prijímania. U nás k tomu pristupuje aj štvrtá časť, vystavenie Sviatosti Oltárnej v Božom hrobe. Tento spôsob liturgie sa v tento deň, aj keď je bez slávenia svätej omše, nevyhýba celému Veľkonočnému tajomstvu, pretože zvlášť sväté prijímanie je pripomienkou aj prežívaním skutočnosti, že zmŕtvychvstalý Kristus je stále medzi nami. Ani tento deň nie je bez toho, aby sme si uvedomili, že Veľkonočné tajomstvo je nedeliteľné. Je tu utrpenie a smrť Pána, ale aj jeho zmŕtvychvstanie, ktoré si pripomíname, sprítomňujeme. Ono je historickou skutočnosťou, ktorú znova prežívame.“ Ukrižovaný &nbps;&nbpsp; &nbps; K zvyku ustanovenia Božieho hrobu v kostoloch Mons. Ragan dodáva: „Tento zvyk v kostoloch je veľmi starý, aj keď nie je na všetkých miestach v Cirkvi. Napríklad z Chorvátska je známy už z 8. storočia. Mali tam stráženie Božieho hrobu. Bola tzv. 40 hodinová stráž, počas ktorej sa veriaci striedali pri mieste, ktoré sa nazývalo Božím hrobom. V neskoršom stredoveku, až v novoveku sa tento spôsob zvlášť v strednej Európe spojil s tým, že sa od 15. storočia v Božom hrobe umiestňovala eucharistia najprv v korporále a od 16. storočia bola vystavená v monštrancii. Tento spôsob úcty eucharistie v Božom hrobe vyhovoval ľudovej zbožnosti a dodnes je obľúbeným, aj keď to liturgicky nie je najvýhodnejšie spojenie, ktoré sa naznačuje tým, že monštrancia v Božom hrobe je zakrytá priesvitným závojom, čo je znakom toho, že Kristus je v hrobe. Toto slávenie by malo byť nejakým spôsobom tlmené, ale nateraz je možné, aby sa týmto spôsobom naďalej táto ľudová úcta prejavovala, aby sa prichádzalo k vystavenej sviatosti oltárnej v Božom hrobe. Z tejto poklony v Božom hrobe sa už oddávna vyvinula aj 40 hodinová poklona, ktorá sa usporiadala do tzv. večnej poklony, ktorá sa koná v našich farnostiach v iných časoch celého roka. Po jednotlivých kostoloch biskupstva sa potom koná poklona každý deň. Je to vlastne večná poklona, ktorá trvá počas celého roka. Toto slávenie na Veľký piatok nás privádza k tajomstvu Kristovho utrpenia a smrti, zároveň to však nie je len nejaký plač nad Kristovým utrpením, jeho bolesťami, smrťou, nie je to jeho, akoby pohreb, jeho oplakávanie, ale pri tomto si uvedomujeme, že on je dnes prítomný vo všetkých bolestiach tohto sveta, našich chorobách, vo všetkých ťažkostiach, ktoré sú dnes prítomné v tomto svete a sú ťažko liečiteľné. Zároveň sme si istí, že je tu prítomný zmŕtvychvstalý Kristus, pretože on len raz zomrel a vstal z mŕtvych a viac už neumiera. Sme si istí tým, že Krista sprítomňujeme v dnešnom čase aj v tomto Veľkonočnom tajomstve jeho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Zároveň sme si istí tým, že očakávame víťazstvo Kristovo, víťazstvo nad smrťou, nad všetkými bolesťami a problémami, ktoré nás sužujú.“



klenba

Hlavné menu

Anketa
Ako je to s mojimi návštevami bohoslužieb?

chodím tak často ako sa len dá
2103 (2103 hl.)
chodím každú nedeľu a prikázaný sviatok
1487 (1487 hl.)
snažím sa aspoň nedeľe
1228 (1228 hl.)
len príležitostne
1144 (1144 hl.)
nechodím vobec
1253 (1253 hl.)

Celkom hlasovalo: 7215

Zoznam rubrík
mínus Cirkev
mínus Diecéza
mínus Farnosť
mínus Info
mínus Kniha
mínus Príbeh
mínus Svedectvo
mínus Vážne

Humor
1.
Dobrovoľné príspevky do kostolnej pokladničky veľmi klesli a tak sa pán farár odhodlal k ráznemu opatreniu. Počas kázne vyhlásil: - Bratia a sestry, robím to veľmi nerád, ale nemám iné riešenie. Je medzi nami muž, ktorý má hriešny pomer s manželkou jedného nášho cirkevníka. Ak sa v kostolnej pokladničke na milodary do večera neobjaví 500 korún, zverejním jeho meno. Keď po omši farár počítal peniaze v pokladničke, našiel tam 25 päťstokorunáčok a jednu dvestokorunáčku s pripnutým lístkom: "Pre lásku božiu, otče, počkajte mi do večera, tie tri stovky niekde zoženiem"
Bravo
2.
Bůh je mrtev (Friedrich Nietzsche) Nietzsche je mrtev (Bůh)