Človek a jeho tieň

Autor: Administrator <webmaster.rv@rcc.sk>, Téma: Príbeh, Zdroj: prof. ANTON HLINKA, Vydané dňa: 06. 04. 2006

Do neznáma      Čínsky mudrc dávnych čias rozprával o mužovi, ktorého vraj desil aj jeho vlastný tieň. Keď v jedno slnečné ráno nadobudol osobitne nápadnú ostrosť, dal sa muž na útek. Ale beda, tieň sa niesol za ním. Muž zrýchlil tempo. Tieň tiež. Nato sa muž dal do behu, čo mu len dych stačil. Keď však zbadal, že má tieň stále v pätách, vypäl zbytok síl a bežal. Kým nepadol - mŕtvy.
     Každodenná skúsenosť potvrdzuje, že táto legenda obsahuje pravdu, ktorú by sme mohli opísať asi takto: Kedykoľvek jemnocitný človek urobí niečo zlé, má dojem, ako keby do neho vnikol tieň, ktorého sa nie a nie zbaviť. Zmysel legendy je zrejmý. Človek v hraničných životných situáciách potrebuje priateľa, ktorý by mu pomohol znova nadobudnúť orientáciu a zbaviť sa tak chaosu vo vlastnom vnútri. Tieň zloby však u mnohých ľudí nemizne hneď, a tým menej natrvalo. Z času na čas sa vynorí - najmä ak znova mravne upadol - jedno, či si to prizná, alebo nie.
     Blízkosť šľachetného a múdreho človeka je pritom nesmierne vzácna. Dobrodinec v tom najužšom zmysle nepotešuje iba a neprehovára, ale i pomáha nešťastníkovi, aby si priznal pád, nadobudol tak od neho odstup a vytvoril tým v mysli predpoklad pevného rozhodnutia zadosťučiniť za zlo - ktoré rozdúchal - dobrom a vykročí v správnom smere.
     Po nejakom čase pocíti, že dobro síce človeka čosi stojí, ale je v poslednom dôsledku to najrozumnejšie, čo môže urobiť. Okrem toho si uvedomí, že sa oplatilo urobiť „čelom vzad" -lebo dobro ho začne tak pretvárať ako narastajúce svetlo tmu, alebo ako vnútorný pokoj desivú úzkosť.

     Takí ľudia sa často stanú živým dôkazom toho, že nie je možné natrvalo pokojne a radostne žiť s tieňom ani vtedy, keď sa ho človek chce zbaviť napr. únikom do štúdia, športu, podnikania, politiky, prípadne do umeleckej tvorby a pod. Tí však, ktorí sa s nimi dennodenne alebo často stýkavali, ako- si vycítia, že mali do činenia s niekým nepriehľadným. uzavretým a či zahľadeným do seba, ako keby chceli objaviť dajaké tajomstvo.

     Signálovú povahu majú ich nepredvídateľné výbuchy hnevu, nenávistnej hádky pre nič za nič, nemilosrdné presadzovanie vlastných záujmov, ba i lakomstvo a podvodníctvo. Keď sa však ako lampa bez oleja potulujú životom, sú schopní i najpodlejších skutkov bez mihnutia oka.

     Stará čínska poviedka je teda aktuálna i po tisíckach rokov. Ľudia utekajú pred prízrakom tieňov bez toho, žeby si uvedomili nezmyselnosť svojho činu. Sami sebe totiž neujdú. Ťažko sa dajú presvedčiť o tom, že ten nepokoj, ktorý v sebe nosia, nie je v podstate nič iné ako protest ich svedomia v tom zmysle, ako to napísal prorok Izaiáš: „Niet pokoja pre bezbožných" (48,22). Nemajú však na výber: Buď sa utvrdia v zlobe a z nej koreniacej panike, alebo nastúpia cestu bezhlavého úteku.

     Takí ľudia pri rozhodovaní sa pre únik vôbec nemyslia na možnosť, že sa veru akýsi tieň bude zakrádať za nimi. Keby sa boli zdôverili múdremu človeku, boli by sa dozvedeli, že jestvuje aj tretia možnosť: zaháňať tmu s jej prízrakmi svetlom konaného dobra, nech by bolo akokoľvek nepatrné. Na to, aby sa človek rozhodol v tomto zmysle, potrebuje však niekoho, kto by mu otvoril oči pre túto možnosť. To preto, že nemá ešte všetky predoklady pre dobro. Zlo totiž ho v ňom oslabilo. To je osud tých, ktorí zavrhli Boha a orientovali sa na Satana. Takí nie sú schopní spásy, ku ktorej Ježiš svojou smrťou otvoril brány.

     Jestvujú však v našom prostredí ľudia, ktorí úprimne a čestne hľadajú možnosť zbaviť sa tieňov. Ježiš vo svojich podobenstvách často hovoril napríklad o stromoch, ktoré sú na to, aby prinášali ovocie. Inak ich vytnú a hodia do ohňa.

     Pod stromom tu Ježiš rozumel človeka a pod ovocím skutky svetla - dobré skutky najrozličnejšieho druhu (pozri Mk 11, 12-13). Kto robí dobro dobre, nechodí vo tmách, zdôrazňoval, a kto robí zlo, vyžaruje - dodajme - mrazivé lúče tmy s mnohorakými následkami pre okolie. Každý druh dobrotivosti naopak prináša svetlo a teplo, správnu orientáciu v živote, radosť, sebaistotu, optimizmus a perspektívu absolútnej budúcnosti. Keby Ježiš nebol priniesol riešenie problému tieňa vín, . ktorý sa zakráda za každým človekom, nebol by Vykupiteľom. Všetci kresťania vedia, že On jednoznačnými slovami otvoril možnosť zbaviť sa tieňa vín. Dosiahnu to však iba preto, že ten, ktorý „sníma hriechy sveta", ich skutočne anuluje - ako to On sám povedal o Márii Magdaléne, „lebo mnoho milovala". Ba je tu ešte čosi neslýchané: Ježiš sa pred svojím odchodom z viditeľného sveta obrátil na svojich spolupracovníkov (všetkých čias), na prvom mieste apoštolov: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené." (Jn 20, 23). Jestvuje teda možnosť anulovania vín a zažíhania svetla, ktoré vyžaruje každý dobrý skutok.